Tu sa zobrazí logo

 

Škoda

Fabia II 1,2 HTP / 44 a 51 kW

  (04/2007)

Krátko po začiatku predaja Fabie II na Slovensku som využil možnosť a vyskúšal som bezprostredne po sebe obidve výkonové verzie benzínového motora 1,2 HTP. Hneď na úvod podotýkam, že obidve autá mali najazdených sotva 20 km, tak predpokladám, že po zábehu sa viac vecí ešte zlepší.

Volant je štandardne nastaviteľný v dvoch osiach, sedadlo vodiča je výškovo nastaviteľné a rozsah jeho polôh je viac než dostatočný. Takže som nemal problém nájsť si za volantom vhodnú polohu a nič ma netlačilo. Niekto možno bude mať problém so spodným rohom prístrojovej dosky pod rádiom, ale myslím, že ak si nastaví sedadlo tak, ako sa má (teda pri vyšliapnutí spojky sa spodná časť nohy dotkne sedáku), tak nebude mať žiadne problémy. Pracovisko vodiča je po ergonomickej stránke dobre vyriešené, všetky ovládacie prvky sú skutočne tam, kde by mali byť. Dokonca aj nezvyčajne vysoko umiestnený ovládací panel klimatizácie (Climatic) mi nerobil problémy a nastavenia som mohol vykonávať intuitívne na prvý pokus aj za jazdy. Drobnú výhradu mám len k radiacej páke, ktorá by mohla byť trochu vyššie, resp. bližšie k vodičovi. Jej hlavica má príjemný tvar, ktorý mi dobre padol do ruky, radenie rýchlostí ide ľahko a presne. Dráhy sú krátke a rýchlosti pekne zapadajú na svoje miesto. Tu by si mohli brať príklad aj niektoré renomované automobilky.

Výhľad z vozidla je veľmi dobrý, nevadilo mi ani, že nevidím prednú kapotu (som na to zvyknutý). Predné stĺpiky síce nepatria k najužším, ale neprekážali mi vo výhľade viac, než býva v súčastnosti zvykom. Výhľad do strán hodnotím ako bezproblematický. Veľmi kladne hodnotím vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré sú oproti predchodkyni podstatne väčšie a prehľad o situácii za vozidlom je výborný, cúvanie veľmi pohodlné.

Sedadlá v základnom prevedení sú pomerne pohodlné (ani príliš tvrdé, ani príliš mäkké), viem si v nich predstaviť aj cestovanie na dlhšiu trasu, uvítal by som však lepšie bočné vedenie. Vodič za volantom sedí vyššie, než trebárs v Octavii, podľa mňa to je príjemné, nakoľko mám lepší rozhľad okolo seba a aj vystupovanie z auta je pohodlnejšie.

Za volantom sa vodič cíti obklopený autom, čo pridáva na pocite bezpečia. Na druhej strane vyššie umiestnená strecha a viac dopredu posunuté čelné sklo pridávajú pocit priestrannosti aj na predných sedadlách. Najviac priestoru pribudlo na zadných sedadlách. Hlavne v oblasti kolien, chodidiel a nad hlavami je nárast citeľný. Taktiež mierne narástol aj batožinový priestor, ktorého veľkosť je pre auto tejto veľkosti plne vyhovujúci. Potešia háčiky na zavesenie tašiek, priestor na výstražný trojuholník (na vnútornej strane nakladacej hrany) a dve polohy pre zadné plato, ktoré je možné aj zasunúť za zadné sedadlá, ak nemá zavadzať.

Motor po naštartovaní beží na voľnobehu pokojne, bez vibrácií a počuť ho len vzdialene. Takže posádku svojim hlukom rozhodne neobťažuje. Rozjazd je aj napriek malému objemu motora bezproblémový a vďaka ľahšiemu sprevodovaniu nie je potrebné pri normálnom rozjazde motor ani príliš vytáčať. Za jazdy motor vydáva charakteristický trojvalcový zvuk. Dal by sa nazvať ako drsný hlbší tón kombinovaný so vzdialeným tichým chrčaním. Intenzita zvukového prejavu motora je však na prijateľnej úrovni. Za najtichší koncernový motor ho označiť nemôžem (tým je momentálne zrejme 1,4 TSI), ale posádka sa rozhodne nemôže sťažovať na prílišný hluk. S narastajúcimi otáčkami sa situácia príliš nezhoršuje, nakoľko intenzita hluku síce narastá, ale mení sa spektrum produkovaných zvukov a mojim ušiam to bolo vo vyšších otáčkach príjemnejšie. Motor svojim záberom síce nevyrazí dych, u 51 kW verzie je pri zhruba 3000 otáčkach citeľný vrchol točivého momentu. Nakoľko sa trojvalec ľahko vytáča, tak 3000 otáčok je pre bežnú jazdu veľmi prijateľná hodnota. S narastajúcimi otáčkami motor naberá silu a ochotne sa nechá vytočiť aj za päťtisícovú hranicu. Do rýchlosti zhruba 100 km/h je výkon motora vzhľadom na váhu auta dostatočný a určite neurazí. Je ale pravda, že pri potrebe akcelerácie sa obvykle zošliapnutím pedálu plynu nedostaví veľmi výrazný nárast výkonu (pokiaľ je motor v nižších otáčkach do cca 3000). Nie je však problém podradiť a Fabia ožije. Myslím, že komu doposiaľ postačovala dynamika 50 kW Felicie, nebude sklamaný ani z 51 kW Fabie.

Väčšie prekvapenie mi pripravila 44 kW verzia. Aj napriek tomu, že prvé kilometre tvorili posádku štyria ľudia (oproti bežným trom), pôsobila na mňa živším dojmom. Rozbeh bol ľahší a aj akcelerácia v nižších otáčkach bola svižnejšia. Pritom sprevodovanie je s výnimkou 5° identické ako u 51 kW verzie. Pravdepodobne za to môže polovičný počet ventilov. Na druhej strane vo vyšších otáčkach motor skôr stratí dych a ani vrchol točivého momentu nie je tak citeľný ako u silnejšej verzie

K jazdným vlastnostiam neodmysliteľne patria aj brzdy. Ich nástup nie je príliš výrazný a účinok hodnotím ako primeraný k váhe auta. Priznávam, že o čosi ostrejšie brzdy by ma potešili, na druhej strane je účinok bŕzd dostatočný, ľahko dávkovateľný a určite by som si naň po pár desiatkach kilometrov bez problémov zvykol. (Silnejšie motorizácie sú vybavené kotúčovými brzdami aj vzadu, predné majú väčší priemer, takže predpokladám ostrejší nástup a lepší účinok.)

Musím pochváliť ovládanie spojky. Sila potrebná na jej vyšlapnutie je pomerne malá, čo mi prišlo ako príjemné. Teda až do chvíle, než som zase presadol do Octavie II. Mal som dojem, že za ten krátky čas mi pedál „úplne zahrdzavel“. Spojka zaberá zhruba v polovici svojej dráhy, ale na kratšej dráhe, než je obvyklé. Predpokladám však, že po zábehu sa to rovnako zlepší, ako u ostatných škodoviek býva zvykom.

Podvozok, hoci principiálne prevzatý z predchodkyne, nerobí Fabii hanbu. Označil by som ho ako komfortný, keďže solídne filtruje nerovnosti a výtlky. Zároveň je však istý a ani v ostrých zákrutách nie sú náklony karosérie veľmi výrazné. Fabia II je rovnako ako jej predchodkyňa nedotáčavá, na vodiča však nemá pripravené žiadne nečakané záludnosti a je dobre čitateľný. Ohromný rozdiel v jazdných vlastnostiach však spôsobuje obutie. Kým prvá Fabia mala obuté pneumatiky 195/50 R15, druhá mala základné pneumatiky 165/70 R14. Užšie obutie malo aj pri základnom 44 kW motore pri prudšej akcelerácii veľkú tendenciu k preklzu. V zákrutách sa omnoho skôr dostavila hranica šmyku. Veľký rozdiel bol aj pri simulácii losieho testu v rýchlosti zhruba 50 km/h, kedy Fabia s 15“ kolesami obstála veľmi dobre a nebol problém začínajúci šmyk zrovnať. Pri základnom obutí bol potrebný na celý manéver podstatne väčší priestor a vyskúšal som si nedotáčavý aj pretáčavý šmyk. Základné obutie preto odporúčam len pre veľmi pokojných vodičov.

Nemôžem vynechať ani riadenie. V porovnaní s Octaviou II kladie riadenie menší odpor, čo je výhodné hlavne pri jazde v meste či manévrovaní na mieste. Nemal som však pocit, že by riadenie sprostredkovávalo menej informácií, než trebárs v spomínanej Octavii. Obe Fabie som skúšal na suchej vozovke a s funkciou posilňovača som nemal problémy ani na hranici šmyku.

U úplne nového auta je ešte predčasné hodnotiť rezonácie a pazvuky v interiéri, pri skúšobnej jazde sa neobjavili ani u jedného z testovaných áut ani len náznaky. Pri šikmom prechode cez pomerne vysoký obrubník sa neobjavili žiadne príznaky prílišného krútenia sa karosérie, čo pocit pevnej karosérie a bezpečia len umocnilo.

Na záver môžem napísať, že obidve výkonové verzie trojvalcového motora 1,2 sú pre Fabiu dostačujúce. Každá výkonová verzia má iný charakter, preto je veľmi ťažké povedať, ktorý z dvojice trojvalcov je lepší. To si musí rozhodnúť každý sám. Stránku dizajnu som taktiež zámerne vynechal. Podľa môjho názoru Fabia II vyzerá v skutočnosti lepšie, než na fotografiách a hlavne zvonka pôsobí dojmom menšieho auta, než v skutočnosti je.


© 20.04.2007