Tu sa zobrazí logo

 

Škoda

RS 2,0 TFSI / 147 kW

  (01/2006)

Tentokrát prebehla skúšobná jazda tak ako sa patrí, ba dokonca ešte lepšie. Môže za to jednak ochota vedúceho predajne a jednak počasie, ktoré mi umožnilo odskúšať RS-u na snehu a ľade. Aj stierače sa mi konečne predviedli v akcii.

     Ale poďme pekne od začiatku. Na parkovisku ma v dohodnutý termín čakala čistučká Octavia RS Combi v striebornej farbe. Vzhľadom na špinavé a slané cesty mi ju bolo ľúto zašpiniť. Ale prišiel som za iným účelom, než len hodnotiť vzhľad. Preto som chvíľku po naštartovaní iba nerušene stál pri aute a počúval zvuk motora. Je to dízel, alebo nie je? To bolo prvé, čo mi blyslo hlavou. Zvuk motora 2,0 TFSI na voľnobehu skutočne veľmi vzdialene pripomína zvuk naftového motora. Ale Fabia TDI, ktorá práve dorazila na parkovisko ma jednoznačne presvedčila - je to benzín! Agregátu TFSI je tvrdý a pomerne hlučný chod motorov TDI ozaj cudzí. Po nasadnutí za volant sa všetky známky tvrdšieho chodu motora stratili. Agregát sa začal ozývať až so zvyšujúcimi sa otáčkami. Je to pravý nefalšovaný zvuk benzínového motora. Navyše veľmi kultivovaného. Ale ani ustálených 5.000 otáčok neznamená hluk v interiéri. Ešte stále je to príjemná jazda, pri ktorej sa môže posádka baviť.

     Najzaujímavejšou časťou skúšanej Octavie bol nepochybne motor. Už pri teste Golfu GTI som sa presvedčil, že vyššie otáčky mu nerobia žiadny problém a nechá sa ochotne vytočiť až po hranicu obmedzovača. Pritom skvelý záťah výrazne neslabne ani po prekročení maxima výkonu. Rovnako to je aj u Octavie RS, ktorá svoj temperament predviedla naplno. Stále som mal obavy, že keď je pod kapotou turbodúchadlo, tak spektrum pod 2500 otáčok bude značne hendikepované ako to býva u motorov TDI. Agregát som preto zámerne nútil zrýchľovať na 6. prevodovom stupni z 1500 otáčok. A čuduj sa svete, ani pri predbiehacom manévri v premávke a trojčlennej posádke to nebol problém. Otáčky pomerne rýchlo rástli a záťah bol temer lineárny. Iste, na športovú jazdu je lepšie využívať hornú polovicu spektra otáčok, kde sa temperament motora prejavuje skutočne naplno. Ale aj do 3000 otáčok je problém motor "zadýchať". Neustále totiž výkonom prekypuje.

     V jednom z testov som čítal kritiku spojkového pedálu, ktorý podľa autora bolo potrebné ovládať väčšou silou. Preto som skúšal spojkový pedál stláčať na parkovisku aj za jazdy, s cieľom zistiť, či je sila potrebná na jeho stlačenie primeraná alebo nie. Môj záver je, že pedál sa ovláda ľahko, povedal by som skoro identicky ako u slabších motorizácií.

     Ako som už spomínal, Octaviu RS musím pochváliť za akustickú pohodu v interiéri. Tentokrát som nezaznamenal ani povestné hvízdanie zrkadiel pri vyššej rýchlosti. Najviac bolo počuť hluk odvaľujúcich sa pneumatík. A asi nikoho neprekvapím, keď napíšem, že zo zadnej časti ho bolo počuť trochu viacej, než z prednej. Tu sa prejavuje nevýhoda kombíkov s roletkou v kufri. Na vozidle boli obuté zimné pneumatiky Dunlop Wintersport v štandardnom rozmere 225/45 R17. Neviem či to bolo dezénom pneumatík alebo ich šírkou, ale najmä na hrubšom asfalte ich bolo celkom počuť. Naopak pozitívne ma prekvapili pneumatiky na snehu. Predpokladal som, že vzhľadom na ich šírku bude Octavia na snehu trochu plávať. Predsa len na zimu sa zvyknú používať užšie pneumatiky, ostatné výbavové stupne si vystačia aj s pneumatikami šírky 195 mm. Testovaná Octavia RS sa však správala vzorne aj na sypkom snehu a v zákrutách počúvala na pokyny volantom. Iba pri prudšom trhnutí volantom na klzkom podklade sa prejavila istá nedotáčavosť. Taktiež kamienky, ktorými predné kolesá bombardujú podbehy bolo pomerne málo počuť. Viacej sa ozývali zozadu, než spod predných dverí.

     Jednou zo stránok, na ktorú som sa zvlášť zameral bol posilňovač riadenia, ktorému sa neraz vyčíta "preposilovanosť" a z toho vyplývajúci slabý kontakt vodiča s vozovkou. U testovanej Octavie išlo riadenie ľahko, ale nemal som dojem zlého kontaktu s vozovkou. Mne pripadal účinok posilňovača riadenia primeraný hmotnosti vozidla. Pritom som mal možnosť jazdiť aj po cestách, ktoré boli pokryté ujazdenou vrstvou zľadovatelého snehu, neraz boli na povrchu ľadové koľaje, na niektorých úsekoch bola naopak vrstva sypkého snehu. Nie len riadenie, ale celkovo musím pochváliť jazdné vlastnosti Octavie RS. Nezaznamenal som žiadne nepredvídateľné správanie. Ak už bol podvozok na hranici svojich možností, ktoré sú pomerne ďaleko, začal o tom dávať pomaly najavo. Žiadne nečakané situácie sa nekonali. Pritom sa nijako výrazne nezhoršil komfort pruženia. Bolo cítiť, že pruženie aj stabilizátory sú tuhšie, ale prekvapivo to nespôsobovalo taký prenos otrasov na posádku, ako u príplatkového športového podvozku ostatných výbav Octavie.

     Miesto pre vodiča je dostatočné rovnako, ako u ostatných Octavií. Sem tam sa stretnem s názorom, že stredový panel tlačí vodiča do kolena, ale ja som nič podobné nezaznamenal. Povedal by som, že pokiaľ je sedadlo správne nastavené, stredový panel nezavadzia. Športové sedadlá hodnotím ako vydarené, zlepšilo sa bočné vedenie, ktoré je najmä na operadle veľmi užitočné pri prejazde zákrut. Rovnako sedák mierne získal na šírke, ľavá strana sa ale krčí od nastupovania. Horšie je to so zadnými sedadlami, kde som po presadnutí z predného zažil prekvapenie. Zadná lavica je oproti predným sedadlám pomerne tvrdá a dosť plochá. Pri porovnaní so zadnými sedadlami štandardnej Octavie som ale nezbadal rozdiel. Bohužiaľ na pohodlné predné sedadlá sa rýchlo zvyká. Volant vyzerá v skutočnosti lepšie, než na väčšine fotografií a jeho kožený veniec sa veľmi dobre drží. Hoci keby bol ešte o kúsok hrubší, určite by mu to iba prospelo. Čierny poťah stropu mi prekvapivo nevadil. Pri skúšobnej jazde s Audi A3 som mal z tmavého stropu veľmi zlý pocit, u Octavie RS som strop ani nevnímal. Prebytok čiernej farby mi ale trochu vadil v interiéri. Najmä výplne dverí by si zaslúžili zosvetlenie, aby neboli príliš jednoliate. Hodilo by sa napríklad riešenie, aké bolo u predošlej Octavie RS.

     Ako som už v úvode naznačil, vďaka zasneženým cestám, ktoré boli mestami zaviate a miestami bola na povrchu špinavá kaša, som si dostatočne odskúšal stierače. Mám z nich zmiešané pocity. Už samotný ostrekovač ma dosť prekvapil. Z Fabie som bol zvyknutý na rozprášenie vody z každého ostrekovqača do tvaru akéhosi vejárika. U Octavie ale ostrekovač striekal viac bodovo. Nebol to síce lúč vody, ale ani vejárik. Bol to skôr mierne rozprášený kužeľ. Stierače so špinou bojovali, ale nie veľmi úspešne. Aj po nastriekaní dostatku vody ostali na skle špinavé čmuhy. A potom to zavŕšilo jednorázové zotretie skla po pár sekundách. Lepšie bol na tom zadný stierač. Po použití ostrekovača voda stiekla priamo pred stierač, ktorý vodu pekne rozotrel po znečistenom skle a zaschnutá špina sa dala pomerne rýchlo umyť. Sko však ostalo čisté iba pár sekúnd.

     Na záver by som ešte rád spomenul spotrebu. Pred jazdou som vynuloval palubný počítač a na konci jazdy som mal na displeji priemernú spotrebu 9,5 l/100 km. Treba však brať do úvahy, že auto malo najazdených len 5.000 km. Vzhľadom na to, že viac než polovicu trasy som absolvoval na snehu či ľade a motor som neraz dusil na plný plyn, tak to je adekvátna spotreba. V lete, s viac zabehnutým autom určite nebude problém držať priemernú spotrebu minimálne o 1 liter nižšie a stále nebyť brzdou premávky. Dlhodobá spotreba v pamäti bola na hodnote 10,0 l/100 km. Auto slúži na každodenné dochádzanie do práce v studenom, na sneh bohatom, kopcovitom prostredí na severe Slovenska.


© 22.01.2006