Moja železnica H0 2018-03-24T17:46:40+00:00

Project Description

Čo by som chcel

Na obrázku, ktorý je na pravej strane si môžete pozrieť, ako by mala vyzerať moja železnica v mierke 1:87. Po kliknutí na obrázok sa zväčší. Uvidíte tam koľajisko. Do horného obrázku som zakreslil viditeľnú „nadzemnú“ časť a do druhého skrytú „podzemnú“ časť. Sanžím sa stvárniť epochu V. V mojom prípade vozidlá patriace ŽSR.

Na začiatok uvádzam rozmery zelenej časti, čo je vlastne plocha, ktorú mám k dispozícii. Dĺžka je 910 cm a šírka 355 cm. Šírka je však iba čiste teoretická, nakoľko mám k dispozícii podkrovný priestor, ktorý sa smerom hore pod 40° uhlom zužuje. Do priestoru zasahuje otvor, ktorým sa dá do podkrovného priestoru dostať, komín a stažiar. Tieto prekážky musím rešpektovať.

S stručný popis koľajiska. Zatiaľ nie sú zakreslené žiadne prekážky ako kopce, rieky a pod. Stanice už dostali pomenovanie. Názvy sú iba vymyslené a nebudem sa snažiť stvárniť nejakú konkrétnu stanicu. Nepopieram ale, že sa budem inšpirovať nejakou skutočnou stanicou. Stanice sú 4, pričom 3 sú viditeľné a 1 je skrytá. Zaujímavosťou je, že skrytá stanica má dva názvy – Bánovce a Podhradie. Príjazd je totiž z dvoch smerov a pre každý smer sa stanica volá inak. Model by mala tvoriť jednak hlavná elektrifikovaná jednokoľajná trať Podhradie – Kamenica – Dúbrava – Bánovce. V Kamenici bude odbočovať z hlavnej trate neelektrifikovaná lokálka do koncovej stanice Lehota. Sklonové pomery na hlavnej trati sa hýbu v zákrutách okolo 7-8‰, na rovinke 12‰, v skrytých častiach do 15‰. Lokálka má sklon 4-15‰. Stanice sú samozrejme v rovine. Celkové prevýšenie medzi najnižšie položenou stanicou (Bánovce/Podhradie) a najvyššie položenou (Lehota) činí 24 cm. Polomery oblúkov na hlavnej trati sú od 1000 mm až do 2000 mm a na lokálke sú polomery od 890 mm do 2000 mm. Samozrejmosťou sú aj prechodové oblúky. V skrytej časti sú polomery oblúkov v rozmedzí 540 až 1000 mm.

Dĺžky medzistaničných úsekov sa pohybujú nad 700 cm (komplet viditeľné úseky: Kamenica – Dúbrava 700 cm; Kamenica – Lehota 1181 cm). Celková dĺžka medzistaničných úsekov presahuje 38m. Dĺžka staničných koľají sa pohybuje od 207 (až na jednu výnimku) do 277 cm (Kam: 226/234/277/257/207/187; Dúb: 224/236/236/224; Leh: 230/235/227; Bán/Pod: 207/218/218/207). Celková dĺžka staničných koľají spolu presahuje 39 m.

Ešte by som ako zaujímavosť uviedol kolobeh vlakov v skrytej stanici Bánovce/Podhradie. Ak lokomotíva príde z Kamenice do Bánoviec, tak sa môže vrátiť z Bánoviec s iným vlakom, ale rovnako s ním môže prísť aj zo smeru od Podhradia. V druhom prípade môžu byť kľudne obsadené aj všetky 4 koľaje, nakoľko lokomotíva bude po prepriahnutí pokračovať v pôvodnom smere.

Vo voľnom trojuholníku na ľavo od stanice A by som chcel vybudovať kus prislúchajúceho mestečka. Na celom koľajisku sú iba dve vlečky, nakoľko v súčastnosti a nedávnej minulosti prevláda trend rušenia vlečiek.

Koľajisko je zatiaľ na výkrese „vyskladané“ z hotového koľajiva ROCO (rovinky, kombinácie hotových oblúkov polomeru 54, 60 a 89 cm) prípadne z predpripravených dielov (oblúky polomeru 100,120,150,181-212 cm). Vo fáze realizácie však chcem použiť flexi koľajivo. Na obrázku sú aj prechodové oblúky, aby to nepôsobilo nemodelovo.

Čo už mám

Na prvom obrázku vidíte, čo už mám. Je to typický podkrovný priestor, ktorý som si sám „spáchal“. Je dobre tepelne odizolovaný a počas prvej zimy v ňom nebolo treba vôbec kúriť, iba v najväčších mrazoch mierne temperovať. Takže z radiátorov na oboch koncoch už nemám strach. Priestor nemá žiadne okno, teda ani denné svetlo. Nič teda nevybledne a noc si urobím hocikedy. Hoci súčastné osvetlenie ju pripomína skoro vždy. Inak je priestor nevetraný, v prípade potreby sú na to určené 2 ventilátory. Dúfam, že prachu bude málo.

Na druhom obrázku vidíte, ako sa miestnosť zmenila. Steny sú otapetované oblakmi a konečne je tam aj poriadne osvetlenie. Doteraz tam bola iba jedna úbohá žiarovka a vyzeralo to tam strašne. Teraz sa tam už bude dať aj modelárčiť. Svietidlá sú šikovne zapustené do špicu miestnosti a prerobil som aj ich zapojenie. Môžu svietiť kompletne ako vidíte na obrázku alebo iba jedna strana (svietidlá sú dvojtrubicové). Fotografia je na rozdiel od prvej zhotovená už bez blesku :o)

Výstavba nosnej konštrukcie pre celú železnicu (na podlahe pribudlo linoleum)

Rozhodol som sa vydať cestou koľajiska v jednom kuse. Celé koľajisko bude postavené na drevenom ráme. Rám je tvorený jednotlivými segmentami, ktorých rozmer je cca 1×1 m. Segmenty sú zhotovené z ohobľovaných latí 30×50 mm. Rámy sú umiestnené v nezvyčajnej výške 40 cm. Dá sa pod to ešte pohodlne vliezť aj pracovať na povrchu.

1) Prípravné práce

Len malá časť vecí potrebných na výrobu rámov. Ostatné veci ako píla, vŕtačka či elektrický skrutkovač sa už do záberu nevošli. Samozrejmosťou je aj kopa latí, sololit, lepidlo a farba na nožičky.

2) Spájanie

Po narezaní jednotlivých latí som do nich navŕtal otvory pre bežné stolárske kolíky. Spoje som samozrejme okrem kolíkov aj lepil a po obvode som ich poistil dlhou skrutkou do dreva.

3) Kompletizácia

Na ľavej strane vidno hotový rám a na pravo od neho ďalší rám – ibaže v „instantnom“ balení.

4) Na mieste činu

Zmontovaný rám sa v podkroví ešte viac spevní priskrutkovaním kovových nožičiek do rohov. Ich výška je nastaviteľná. (Nie všetky sementy majú 4 nohy). V prednej časti rámu je vidno pás sololitu, ktorý tvorí dno kábelového žľabu.

5) Dokončenie

Na tomto zábere vidno spájanie dvoch dokončených segmentov. Budú zoskrutkované skrutkami M6. Tatiež tu vidno pohľad na kábelový žľab zhora.

6) Kábelový žľab

Detail kábelového žľabu. Vypadávaniu káblov dopredu bráni drevený hranolček, do strán a pod koľajisko môžu káble odbočovať popod konštrukciu.

7) Hotová konštrukcia

Je takmer ukončená mimoriadne dôležitá fáza stavby koľajiska. Nosná konštrukcia je už hotová. Stačí už len doplniť niektoré atypické diely, náležite konštrukciu ošetriť a prichádza osadenie koľají, elektroinštalácia a výstavba krajiny.

8) Hotová konštrukcia

Posledným a veľmi otravným krokom bol náter celej konštrukcie bezfarebným (dýchacie cesty dráždiacim) prípravkom na drevo proti plesniam a škodcom. Po jeho dokonalom zaschnutí ešte lak na drevo, ktorý zabezpečí, že konštrukcia nebude citlivá na vlhkosť.

Postup pri výstavbe podložia pre koľaje.

Najskôr budem pokladať podložie pre skrytú časť koľajiska a neskôr aj pre viditeľné časti. Systém kotvenia je na stĺpikoch vo vzduchu, sololitové pásy podložia sú zospodu spevnené dreveným profilom.

1) Prvá stanica

Aby som sa dostal čo najnižšie nad rošt, namiesto drevených stĺpikov som stanicu umiestnil na stĺpiky vyskladané z korkových plátkov.

Skrytá stanica je pevne na svojom mieste. Tentokrát to bolo ľahké, do podložia nebolo treba rezať otvory na prestavníky výhybiek.

Presne narezané diely pre výstavbu podložia trate. Rovnako, ako u stanice je podložie tvorené dvoma vrstvami. Spodná nosná vrstva je vyrezaná z Tatranského profilu a vrchná vrstva zo sololitu je nalepená a priskrutkovaná vode odolnou časťou navrch.

Záber na vztyčovanie pilierov trate. Spoje sú ako vždy lepené a skrutkované. Pozdĺžny aj priečny sklon sa dôsledne kontroluje každú chvíľu.

Prípravok na meranie sklonu trate (tento je pre sklony v rozmedzí 7 – 12 promile). Práve vidíte pozdĺžny sklon trate presne 10 promile.

Hotový skrytý oblúk. Stúpanie trate činí 10 promile. Vľavo dole môžete vidieť, že zmeny sa dejú aj počas výstavby, výjazd zo skrytej stanice bol mierne prepracovaný za účelom zväčšenia polomeru oblúka na 1000 mm. Prechodnice na oboch koncoch sú samozrejmosťou.

Priamy úsek skrytej trate so stúpaním 15 promile. Trať je vzhľadom na veľké vzdialenosti pilierov zo spodnej strany zosilnená ešte dreveným hranolom. Celok je prekvapivo pevný a kompaktný. Priehyb hotového podložia je aj pri bodovom zaťažení 1,5 kg minimálny.